Sociálne podnikanie na Slovensku: aktuálne čísla a nové pravidlá

Európsky kontext a slovenská realita

V rámci Európskej únie pôsobí približne 2,8 milióna podnikov sociálnej ekonomiky, čo predstavuje 10 % všetkých firiem v EÚ. Tieto podniky zamestnávajú takmer 13,6 milióna ľudí (6,2 % všetkých zamestnancov v EÚ) a navyše mobilizujú dobrovoľníkov v rozsahu ekvivalentnom 5,5 milióna pracovníkov na plný úväzok.

Slovensko zaviedlo právny rámec pre sociálne podniky pomerne nedávno, zákonom č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch. Od prijatia zákona počet registrovaných sociálnych podnikov stabilne rastie. K 22.10.2025 je na Slovensku 611 registrovaných sociálnych podnikov s platným priznaním štatútu.

Štruktúra a činnosť sociálnych podnikov

Právna forma, vlastníctvo a odvetvia činnosti

Drvivá väčšina sociálnych podnikov (92 %) funguje vo forme spoločností s ručením obmedzeným. Zvyšných 8 % tvoria združenia, neziskové organizácie, družstvá a fyzické osoby. Z hľadiska vlastníctva je 64 % podnikov v súkromných rukách, kým 27 % vlastní územná samospráva, čo poukazuje na významné zapojenie miest a obcí do sociálnej ekonomiky.

Sociálne podniky pôsobia v rôznorodých odvetviach, pričom dáta z portálu Valida ukazujú, že najväčšie zastúpenie majú:

• Činnosti súvisiace s údržbou zariadení a krajinnou úpravou (16 %)
• Špecializované stavebné práce (10 %)
• Ďalšie služby v oblasti údržby, gastronómie, výroby a obchodu

Táto diverzifikácia ukazuje, že sociálne podniky dokážu úspešne fungovať v rôznych segmentoch ekonomiky.

Ekonomické výsledky sociálnych podnikov

Pozrime sa na niekoľko najzaujímavejších ekonomických ukazovateľov sociálnych podnikov na Slovensku. Čísla z portálu Valida ukazujú, že za rok 2024 dosiahlo 539 sociálnych podnikov s podanou účtovnou závierkou:

• Celkové tržby: 250,77 milióna eur
• Celkový zisk: 14,45 milióna eur
• Priemerná čistá marža: približne 6 %
• Celkové osobné náklady: 60,43 milióna eur
• Celkové aktíva: 224,89 milióna eur

Tržby a zisk týchto podnikov sa od roku 2021 približne zdvojnásobili, pričom osobné náklady vzrástli o takmer 60 %. Tento rast svedčí o dynamickom rozvoji sektora. Dôležité je povedať, že zisk nie je rozložený rovnomerne – až 53 % celkového zisku je koncentrovaných medzi TOP 10 najziskovejších podnikov. Zároveň 25 % podnikov bolo na nule alebo v strate, čo ukazuje na výrazné rozdiely v ekonomickej výkonnosti jednotlivých subjektov.

Výhody pre registrované sociálne podniky

Štatút registrovaného sociálneho podniku

Sociálne podniky môžu v rámci svojho fungovania využiť viaceré benefity. Podmienkou pre uplatnenie výhod je štatút registrovaného sociálneho podniku (RSP). Pre získanie štatútu registrovaného podniku musia subjekty spĺňať jasné kritériá:

• Použitie viac než 50 % zisku na hlavný spoločenský cieľ
• Pri integračných podnikoch minimálne 30 % zamestnancov tvoria znevýhodnené osoby
• Pravidelné dokladovanie plnenia podmienok

Registrované sociálne podniky, ktoré reinvestujú 100 % zisku na dosiahnutie svojho sociálneho cieľa, môžu využívať:

• Znížená sadzba DPH: 5 % namiesto štandardných 23 %
• Vyhradené zákazky vo verejnom obstarávaní
• Prístup k investičnej a kompenzačnej pomoci
• Úľavy na dani z príjmov

Grantové možnosti pre sociálne podniky

Okrem uplatnenia výhod sa vedia sociálne podniky zapojiť aj do rôznych grantových schém. Sociálne podniky môžu získať granty od rôznych organizácií, ako sú štátne agentúry, nadácie alebo napríklad Európska komisia. Tieto granty pomáhajú financovať oblasti, ako je zamestnávanie znevýhodnených osôb, podpora inovácií či vzdelávacie aktivity v komunitách. Granty sa môžu týkať aj priamej finančnej podpory (napr. vyrovnávací príspevok) alebo nepriamej podpory (napr. úrokové dotácie). 

V databáze grantov na stránke Grantexpert nájdete aj kompletný zoznam aktuálnych výziev pre sociálne podniky.

Zapojenie do verejného obstarávania

Tu sa dostávame k najaktuálnejšie téme z hľadiska sociálnych podnikov. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo zásadnú novelu zákona o sociálnej ekonomike, ktorá by mala platiť od 1. januára 2026. Hlavným cieľom zmien je odstrániť zneužívanie systému sociálnych podnikov a zároveň zachovať podporu pre tie, ktoré reálne pomáhajú znevýhodneným ľuďom.

V procese verejného obstarávania majú totiž sociálne podniky výhodu. Pri hodnotení ponúk v procese VO majú výhody Registrované sociálne podniky, ktoré zo zákona uplatňujú na svoje produkty a služby len 5% DPH, čím sa stávajú ich ponuky cenovo výhodnejšie pre obstarávateľov. Táto skutočnosť môže byť pre veľa potenciálnych zakladateľov motiváciou k založeniu sociálneho podniku.

Sociálne podniky sa dnes aktívne zapájajú do verejných obstarávaní. Z dát portálu Valida vyplýva, že: „148 sociálnych podnikov nich je zapísaných v zozname hospodárskych subjektov, 6 z nich nemalo za rok 2024 žiadne tržby a 4 vznikli iba v roku 2025. V evidencii ÚVO má 38 sociálnych podnikov uvedenú referenciu. Od roku 2019 bolo hodnotených 259 zákaziek pre 151 obstarávateľov s hodnotením uspokojivé v 95%“.

Problematika účasti sociálnych podnikov vo verejných obstarávaniach je však omnoho komplexnejšia, než sa na prvý pohľad zdá. Netýka sa iba daňových aspektov, ale aj správneho výkladu zákona o verejnom obstarávaní, štruktúry ponúk, prieskumu trhu a vyhodnocovania podmienok účasti. Dňa 25. septembra vydalo ÚVO usmernenie k účasti sociálnych podnikov vo verejnom obstarávaní.

O praktických dopadoch usmernenie a zmenách pre obstarávateľov a uchádzačov sa môžete dozvedieť aj na našom webinári, ktorého lektorom je odborník na verejné obstarávanie JUDr. Juraj Tkáč PhD. VIAC INFORMÁCIÍ O WEBINÁRI

Pripravované legislatívne zmeny: nová éra sociálneho podnikania

Kľúčové zmeny pre sociálne podniky

Novela, ktorá vznikla v spolupráci s Alianciou pre sociálnu ekonomiku a Najvyšším kontrolným úradom SR znamená pre fungovanie sociálnych podnikov zásadné zmeny. Tie sa týkajú rôznych oblastí od príspevkov až po prísnejšie pravidlá zamestnávania. Toto sú najdôležitejšie z nich:

• Sociálne podniky budú musieť vrátiť časť vyrovnávacieho príspevku, ak sa im nepodarí integrovať zamestnanca na pracovný trh
• Pri znevýhodnených osobách bude povinnosť udržať zamestnanca minimálne rok
• Zdravotne znevýhodnení budú potrebovať posudok lekára na konkrétnu pozíciu
• Maximálna výška príspevku na zamestnanca bude 915 eur
• Príspevok bude možné čerpať na konkrétneho zamestnanca len raz, zakáže sa aj súbeh s inými pracovnými činnosťami.
• Nové podniky musia naplniť kvóty do 4 mesiacov namiesto jedného roka
• Zisky môžu držať v osobitnom fonde len 2 roky namiesto 5
• Posilní sa kontrola podnikov
• Pri verejných zákazkách bude podiel subdodávok limitovaný na 20 % a konzorciá budú povolené len medzi sociálnymi podnikmi.

Očakávané dopady reforiem

Ministerstvo v rámci verejných vyjadrení priznáva, že očakáva pokles počtu sociálnych podnikov. Cieľom je odradiť špekulantov a zachovať len tie subjekty, ktoré dokážu plniť svoj skutočný spoločenský účel. Reforma predstavuje významný test životaschopnosti celého sektora – podniky, ktoré nedokážu naplniť nové podmienky, pravdepodobne zaniknú.

Úspešné príklady a podpora rozvoja

Sociálne podnikanie má potenciál byť mostom medzi trhovou ekonomikou a sociálnou spravodlivosťou. Aj napriek výzvam, existujú mnohé pozitívne príklady rozvoja sektora, s ktorými sme sa ako konzultanti sami stretli. Viacerým sociálnym podnikom sme pomáhali s prípravou žiadosti či konzultovali projektové zámery. V roku 2021 sa do „Výzvy pre sociálne podniky”, ktorú sme organizovali spolu s Akadémiou sociálnej ekonomiky zapojilo 40 sociálnych podnikov, čo signalizuje chuť rásť a profesionalizovať sa.

Dlhodobo sa tiež kolegovia z našej materskej spoločnosti Centire venujú konzultačnej podpore podnikov ako Matky v práci, Kvalitné služby s.r.o. či Slovenská chránená dielňa s.r.o.. Ukazuje sa, že kvalitná metodická podpora pomáha sociálnym podnikom rýchlejšie škálovať ich spoločenský dopad aj ekonomickú stabilitu. V rámci projektu Social Impact Vouchers bolo poskytnutých 27 voucherov na vyhľadávanie zamestnancov, čo potvrdzuje aktívne vytváranie pracovných miest pre znevýhodnených.

Kľúčovou výzvou bude nájsť rovnováhu medzi potrebnou reguláciou a zachovaním priestoru pre inovatívne riešenia spoločenských problémov. Sociálne podniky, ktoré dokážu prejsť týmto obdobím transformácie, budú pravdepodobne silnejšie, transparentnejšie a lepšie pripravené plniť svoju spoločenskú misiu.