Granty, ktoré znejú ako vtip

Ale hneď na úvod jedno varovanie: väčšina „absurdných grantov”, ktoré kolujú po internete, absurdná nie je. Buď je príbeh vytrhnutý z kontextu, alebo sa niekomu hodilo pripočítať k jednému projektu rozpočty piatich ďalších. Preto sme pri každom prípade dohľadali, čo sa naozaj stalo – a ku každému faktu uvádzame zdroj. Niektoré tie príbehy sú vtipnejšie práve po overení.

Európska únia dala 1,5 milióna eur na výskum šteklenia

A nie je to preklep. Projekt TICKLISHUMAN na Radboud University v Holandsku získal z Európskej výskumnej rady (ERC) v rámci programu Horizon Europe presne 1 499 938 eur na roky 2023 – 2027 (CORDIS, projekt 101039152). Ešte predtým dostal University College London z programu Marie Skłodowska-Curie 246 669 eur na projekt NeuroTick (CORDIS, projekt 844318).

Než sa zasmejete: šteklenie je pre neurovedcov modelový problém. Nedokážete sa poštekliť sami, pretože váš mozoček dopredu predpovedá dôsledky vlastných pohybov a výsledný vnem potlačí. Presne tento predikčný mechanizmus zlyháva pri schizofrénii. Projekt skúma, či by reakcia na šteklenie mohla slúžiť ako biologický ukazovateľ pri schizofrénii a autizme.

Takže áno – EÚ platí za výskum šteklenia. A má na to celkom dobrý dôvod.

Čo je Ig Nobelova cena?

Keďže sa v článku objaví viackrát: nie je to preklep ani paródia na konkrétneho nositeľa Nobelovej ceny. Slabika „Ig” pochádza z anglického ignoble, čo znamená „nedôstojný” alebo „neslávny” – teda opak slova noble. Ide o slovnú hračku: Nobel verzus Ig Nobel. Ceny udeľuje od roku 1991 americký časopis Annals of Improbable Research a odovzdávajú sa na Harvardovej univerzite. Kritérium je jediné: ocenený výskum musí byť taký, ktorý „najprv rozosmeje a potom prinúti premýšľať”. Každý rok sa udelí desať cien v rôznych kategóriách a odovzdávajú ich skutoční nositelia Nobelovej ceny.

Nejde o výsmech. Väčšina ocenených prác je regulérne publikovaná v recenzovaných vedeckých časopisoch. Laureátov organizátori vopred oslovia a ponúknu im možnosť cenu odmietnuť – takmer nikto to neurobí a väčšina si cestu na odovzdávanie platí z vlastného vrecka. (Improbable Research)

Muž, ktorý si od Wellcome Trust vypýtal peniaze na to, aby žil ako koza

Britský dizajnér Thomas Thwaites si dal vyrobiť protetické kozie nohy aj umelý bachor a odišiel žiť medzi alpské kozy. Financovala to britská nadácia Wellcome Trust cez svoj program umeleckých grantov, protetiku pomohla vyvinúť University of Salford (Thomas Thwaites – GoatMan). V roku 2016 za to dostal Ig Nobelovu cenu za biológiu – spolu s Charlesom Fosterom, ktorý zas žil ako jazvec (NPR).

Ponožky na topánkach

Tím z University of Otago na Novom Zélande urobil skutočnú randomizovanú kontrolovanú štúdiu priamo na zľadovatenej ulici v Dunedine: polovica účastníkov mala ponožky natiahnuté cez topánky, druhá nie. Tí s ponožkami sa šmýkali výrazne menej. Publikované v New Zealand Medical Journal v roku 2009 (PubMed), Ig Nobelova cena za fyziku o rok neskôr.

Znie to ako nezmysel – až kým si neuvedomíte, že zimné pády sú jednou z hlavných príčin zlomenín u seniorov a toto opatrenie stojí nula eur.

Kravy, ktoré majú meno, dávajú viac mlieka

Newcastle University oslovila 516 britských farmárov. Na farmách, kde kravy oslovovali menom, bola ročná dojivosť v priemere o 258 litrov vyššia. Publikované v časopise Anthrozoös, Ig Nobelova cena za veterinárnu medicínu 2009 (Newcastle University via EurekAlert).

Dôležitý detail, ktorý médiá vtedy zamlčali: išlo o dotazníkový prieskum, nie o experiment. Meno kravu nezmení. Zmení ju farmár, ktorý ju vníma ako jednotlivca – a meno je len viditeľný znak toho prístupu.

A čerstvý ročník

Ig Nobelove ceny za rok 2025 udelili okrem iného za výskum toho, ako alkohol zhoršuje netopierom let aj echolokáciu, za fyzikálnu analýzu hrudkovatenia omáčky cacio e pepe a za zistenie, že kravy pomaľované ako zebry majú menej útokov múch (prehľad víťazov 2025). Posledný menovaný výskum má mimochodom úplne praktický cieľ – obmedziť používanie insekticídov v chove dobytka.

Keď sa politici smiali priskoro

Toto je najzábavnejšia kategória, lebo pointa je vždy rovnaká.

Krevety na bežiacom páse za 3 milióny dolárov

Najslávnejší príbeh o plytvaní vo vede. Americkí politici roky opakovali, že daňoví poplatníci zaplatili tri milióny dolárov za to, aby krevety behali na trenažéri.

Chované krevety sú obrovský biznis a chovy pravidelne kosia bakteriálne infekcie. Vedelo sa, že infikované krevety hynú. Nevedelo sa to podstatnejšie: čo infekcia robí s krevetou, ktorá ešte žije. Zvládne sa pohybovať? Utečie pred predátorom?

A tu je jadro veci, ktoré sa v tých vtipoch stratilo. Krevete nepoviete „choď si zabehať, meriame ti výdrž” – potrebujete ju prinútiť pohybovať sa presne definovanou rýchlosťou presne definovaný čas, inak neporovnáte zdravú s chorou. Bežiaci pás nie je fitness pre krevety, ale štandardizovaný záťažový test – presne ten istý princíp ako bicyklový ergometer u kardiológa. Infikované krevety sa unavili podstatne skôr.

Bežiaci pás pre krevety postavil morský biológ David Scholnick z Pacific University z duše z nákladiaka, skateboardových ložísk a vyradeného motorčeka z čerpadla. Materiál stál približne 47 dolárov a zaplatil si ho sám. Celý letný výskumný tím fungoval zhruba za 35 000 dolárov, prevažne na študentských mzdách okolo štyroch dolárov na hodinu (The Chronicle of Higher Education).

Suma tri milióny vznikla tak, že kritici spočítali všetky granty, ktoré kedy Scholnick dostal – plus granty úplne iných vedcov (Science News Explores). A samotný výskum? Skúmal, prečo chované krevety zlyhávajú v boji s bakteriálnymi infekciami. Svetová spotreba kreviet presahuje dva milióny ton ročne.

Robotická veverička za 325-tisíc

Americký senátor Tom Coburn ju v roku 2012 zaradil do svojej každoročnej „ročenky plytvania” (Wastebook) s poznámkou, že platiť 325-tisíc za robotickú veveričku je „trochu vyšinuté” (ABC News).

Grant bol v skutočnosti 390-tisíc dolárov na štyri roky a týkal sa signalizácie medzi predátorom a korisťou. Samotný robot stál pár stoviek dolárov. Približne 70 % grantu išlo na vzdelávanie a tréning študentov, na robotiku asi 3,5 % (vyjadrenie univerzity). A výsledok stojí za to: kalifornské veveričky si pri stretnutí so štrkáčom zohrievajú chvost, pretože had vníma infračervené žiarenie. Robotická veverička bola jediný spôsob, ako túto premennú izolovať – živé zviera vám to na povel neurobí.

Senátor, ktorý sa grantom vysmieval a skončil na Najvyššom súde

Americký senátor William Proxmire udeľoval v rokoch 1975 – 1988 „Zlaté rúno” – anticenu za najväčšie plytvanie verejnými peniazmi. Úplne prvú udelil za 84 000 dolárov, ktoré National Science Foundation dala psychologičkám Elaine Hatfieldovej a Ellen Berscheidovej na výskum romantickej lásky a medziľudskej príťažlivosti.

Reakcia bola tvrdšia, než čakal. Akademický senát University of Wisconsin–Madison odsúdil jeho obvinenia pomerom hlasov 84 : 1. Novinár James Reston napísal v denníku New York Times, že pochopiť, prečo sa ľudia rozvádzajú, by bola najlepšia investícia federálnych peňazí od kúpy Louisiany. A Hatfieldová sa medzitým stala jednou zo zakladateliek modernej vedy o vzťahoch – teda toho, na čom dnes stojí párová terapia aj výskum rozvodovosti. (Association for Psychological Science)

O mesiac neskôr si Proxmire vzal na mušku psychológa Ronalda Hutchinsona a jeho výskum biologických základov agresivity: vraj pol milióna dolárov na zistenie, „prečo opice zatínajú čeľuste”. Hutchinson ho zažaloval za ohováranie a vyhral na Najvyššom súde USA. Súd rozhodol, že senátorská imunita sa nevzťahuje na tlačové správy a newslettre. Proxmire zaplatil Hutchinsonovi 10 000 dolárov z vlastného vrecka, Senát preplatil ďalších 124 351 dolárov právnych trov. (Hutchinson v. Proxmire, 443 U.S. 111 (1979))

Granty, o ktoré sa nedá požiadať

MacArthur „genius grant” – 800 tisíc dolárov bez žiadosti a bez vyúčtovania

Americká MacArthur Foundation vypláca svojim laureátom po 800 000 dolároch v štvrťročných splátkach počas piatich rokov. Prihlášku nenájdete, pretože neexistuje. Kandidátov navrhujú anonymní nominátori, ročne príde okolo dvetisíc nominácií a nominovaní o tom vôbec nevedia.

Najlepšia časť je ale formulácia priamo od nadácie: na použitie peňazí nie sú žiadne obmedzenia a nadácia neukladá žiadnu povinnosť reportovať. Môžete za to robiť výskum, platiť nájom alebo si dať rok voľno. (MacArthur Foundation – často kladené otázky)

Ak ste niekedy vypĺňali monitorovaciu správu, teraz je vhodná chvíľa na hlboký nádych.

Bill Gates a súťaž o najlepšiu toaletu

Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov vyhlásila Reinvent the Toilet Challenge – súťaž o toaletu, ktorá nepotrebuje kanalizáciu ani elektrickú sieť. V roku 2012 vyhral Caltech 100 000 dolárov za solárnu toaletu vyrábajúcu vodík a elektrinu, druhá skončila Loughborough University so 60 000 dolármi za premenu odpadu na biologické uhlie a čistú vodu (tlačová správa nadácie).

Znie to ako vtip, kým si nespomeniete, že bezpečnú sanitáciu nemajú miliardy ľudí. Celkovo nadácia do svojho programu vody a hygieny investovala vyše 370 miliónov dolárov (Gates Foundation).

XPRIZE: vypíšete 10 miliónov, dostanete výskum za 100

Súťaž Ansari XPRIZE ponúkla 10 miliónov dolárov prvému súkromnému tímu, ktorý dvakrát v priebehu dvoch týždňov vynesie ten istý pilotovaný stroj na hranicu vesmíru. Cenu získal 4. októbra 2004 stroj SpaceShipOne (XPRIZE).

Ekonomika je tu podstatnejšia než samotná výhra: súťažiace tímy dokopy minuli vyše 100 miliónov dolárov, aby získali desať. To je celá logika cenových schém oproti grantovým – vyhlasovateľ platí len za výsledok a výskum mu zafinancujú súťažiaci.

Írsko platí umelcom za to, že sú umelci

Írsky štát vypláca 325 eur týždenne približne dvom tisícom umelcov. Bez projektu, bez výstupu, bez vyúčtovania. Prijímateľov vyberali losovaním spomedzi oprávnených žiadateľov (Citizens Information – oficiálne informácie írskej vlády). Pilot bežal od októbra 2022 do februára 2026 a Írsko následne oznámilo, že schéma bude pokračovať natrvalo (Smithsonian Magazine).

A jeden detail, ktorý ukazuje, že to bol naozaj experiment: neúspešným žiadateľom, ktorí tvorili kontrolnú skupinu, platili dva týždne príjmu ročne počas troch rokov ako kompenzáciu za účasť na zbere dát.

A potom je tu poľnohospodárstvo

Najlepší príbeh o dotáciách nie je o tom, čo niekto dostal. Je o tom, čo musela EÚ výslovne zakázať.

Nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, článok 9 zaviedlo takzvaný „negatívny zoznam”. Priame platby sa odvtedy neposkytujú subjektom, ktoré prevádzkujú letiská, železničné služby, vodárne, realitné služby a trvalé športové a rekreačné plochy – pokiaľ nepreukážu, že ich poľnohospodárska činnosť nie je okrajová. (EUR-Lex, slovenské znenie nariadenia)

Zamyslite sa nad tým, prečo takáto veta musela vzniknúť. Pretože pred reformou boli platby viazané na pôdu, nie na farmárčenie – a tak na ne dosiahli letiská, železnice, developeri aj golfové ihriská, ktorým rástla tráva.

K tomu ešte klasika európskej poľnohospodárskej politiky: vínne jazero. EÚ opakovane vykupuje prebytočné víno a necháva ho destilovať na technický lieh, aby udržala ceny. V roku 2020 sa z prebytkov vyrábala dezinfekcia na ruky, v roku 2023 vyčlenila Únia na krízovú destiláciu ďalších 200 miliónov eur (The Wine Economist).

Pointa: najsmiešnejší grant na zozname býva ten najvýnosnejší

V roku 2012 vznikla v USA Zlatá hus (Golden Goose Award) – priama protiváha Proxmirovho Zlatého rúna. Oceňuje výskum, ktorý znel smiešne a skončil ako prelom.

Jej najznámejší laureát: Dr. John Eng, financovaný americkým ministerstvom pre záležitosti veteránov, skúmal jed kôrnatca jedovatého, jaštera z púští Arizony. V roku 1992 z neho izoloval látku, ktorú nazval Exendin-4. Z nej vznikol liek exenatid, schválený v roku 2005 – vôbec prvý zástupca skupiny GLP-1, teda priamy predchodca liekov ako Ozempic a Wegovy. (Golden Goose Award)

Grant na skúmanie jašteričieho jedu. Dnes jedna z najväčších farmaceutických kategórií na svete.

A do tretice: fyzik Andre Geim dostal v roku 2000 Ig Nobelovu cenu za to, že magneticky levitoval živú žabu. O desať rokov neskôr dostal skutočnú Nobelovu cenu za fyziku za objav grafénu. Je jediný človek na svete, ktorý má obe (Improbable Research). Sám hovorí, že grafén vznikol z „piatkových večerných experimentov” – teda z hrania sa s prístrojmi bez akéhokoľvek plánovaného výstupu.

Mimochodom, samotná Ig Nobelova cena je finančne najskromnejšia na svete. Víťaz dostáva bankovku v hodnote 10 biliónov zimbabwianskych dolárov – áno, biliónov – čo je po prepočte asi štyri americké centy. Zimbabwe totiž zažilo takú hyperinfláciu, že bankovka má dnes vyššiu hodnotu ako zberateľský kúsok než ako peniaze.

Čo si z toho odniesť

Okrem dobrej nálady aj jednu praktickú vec: grant, ktorý znie zvláštne, nie je zlý grant. Znie zvláštne preto, lebo je zhrnutý do jednej vety – a jedna veta nikdy neunesie celý kontext.

Platí to aj opačne. Keď píšete žiadosť, jediné, čo z vášho projektu hodnotiteľ na prvý pohľad uvidí, je názov a jedna-dve vety anotácie. Ak znejú ako vtip, budete mať problém – aj keby bol projekt vynikajúci. Vysvetliť „prečo to robíme” hneď na začiatku je polovica úspechu.

A ak vás zaujíma, na čo všetko sa dá získať podpora na Slovensku – bez jašterov aj bez šteklenia – pozrite si aktuálne otvorené výzvy.

Všetky uvedené prípady sme overili vo verejne dostupných zdrojoch – v databáze grantov americkej NSF, v registri projektov EÚ CORDIS, v konsolidovaných zneniach európskej legislatívy a v tlačových správach príslušných inštitúcií. Prípady, ktoré sa nedali doložiť (napríklad často citované „islandské granty na ochranu škriatkov”), sme do článku nezaradili.