Typy projektov

Prepis videa

Poďme sa teraz spolu pozrieť na typológiu projektov, ktorá je používaná najmä v programoch financovaných zo zdrojov EŠIF. Projekty je samozrejme možné triediť aj podľa iných kritérií než ako sa používajú v eurofondovej terminológií (napríklad podľa veľkosti (mikro, malé, veľké), podľa povahy ich hlavného výstupu (výskumné, vzdelávacie, investičné), územného rozsahu (miestne, regionálne, medzinárodné) a som si istý, že v publikáciách venujúcich sa projektovému riadeniu by sme našli x ďalších aspektov triedenia projektov.

Pri programoch financovaných zo zdrojov európskych štrukturálnych a investičných fondov rozlišujeme dopytovo orientované projekty, národné projekty, projekty technickej pomoci a projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou. Tieto pojmy môžu na začiatok znieť komplikovane, ale je dôležité vedieť ich rozlišovať, lebo sa používajú nie len v súvislosti s projektmi ale napríklad aj s výzvami alebo príručkami. Je preto dobré vedieť, či sa ako žiadateľ z neziskového sektora máte pustiť do čítania príručky pre žiadateľov pre národné alebo dopytovo-orientované projekty a či sa ako malá firma venujúca vývoju softvéru môžete zapojiť do výzvy technickej pomoci s lákavým názvom Vývoj a prevádzka informačných systémov v oblasti finančného riadenia, kontroly a auditu EŠIF.

Dopytovo orientované projekty tvoria najpočetnejšiu skupinu projektov financovaných zo zdrojov EŠIF. Pri odhaľovaní ich podstaty nám môže byť nápomocná ekonomická teória, ktorá definuje dopyt ako množstvo statkov alebo zdrojov na trhu, ktoré je kupujúci (zákazník) ochotný zaobstarať za určitú cenu, v určitý čas a na určitom mieste. Dopyt sa na trhu stretáva s ponukou – analogicky vo svete eurofondov sa dopyt po nenávratnom financovaní stretáva s ponukou nenávratného financovania – výzvami. Dopytovo orientované projekty sú teda projekty predložené v rámci výziev, ktoré sú určené širokému vopred neobmedzenému okruhu žiadateľov – preto sa zvyknú nazývať tiež ako dopytovo orientované výzvy. Pre tento typ projektov a výziev sa zvykne používať aj skratka DOP. Ak v kóde, alebo popise výzvy nájdete skratku DOP tak máte istotu, že táto výzva je určená širokej verejnosti.

Druhú skupinu tvoria tzv. národné projekty. Ako aj ich názov predpovedá sú to projekty, ktoré z hľadiska ich vecného zamerania, charakteru aktivít, geografického záberu a ďalších atribútov riešia komplexne a systémovo konkrétne oblasti podporované z EŠIF s celonárodným dopadom. Národné projekty sú spravidla realizované konkrétnou vládnou inštitúciou, ktorej kompetencie vyplývajú z osobitných predpisov. Výzvy pre národné projekty sú rovnako verejné ako výzvy na dopytovo orientované projekty, napriek tomu, že je v nich vopred určený prijímateľ, ktorý národný projekt vypracuje a následne aj realizuje.

V poradí treťou skupinou sú projekty technickej pomoci. Nariadenia Európskej únie umožňujú, aby malá časť celkového rozpočtu jednotlivých operačných programov prispievala na náklady súvisiace s riadením programov. Umožňujú tiež, za určitých okolností, financovanie socio-ekonomických partnerov, ktorí sa podieľajú na monitorovaní operačných programov. Toto financovanie je známe ako „technická pomoc“. V nariadeniach EÚ sa stanovujú činnosti, na ktoré sa môže použiť technická pomoc. Patrí medzi ne napríklad: budovanie odborných kapacít, publicita EŠIF, nákup externých odborných kapacít, financovanie materiálno – technického zabezpečenia riadiacich orgánov a iné. Prijímateľmi projektov technickej sú preto zväčša ministerstvá a vládne agentúry a výzvy technickej pomoci nie sú určené širokej verejnosti.

Poslednou skupinou sú projekty miestneho rozvoja vedeného komunitou, alebo tiež projekty CLLD (z anglickej skratky community led local development). CLLD je nástroj na zapájanie miestnych aktérov do rozhodovania o sociálnom, environmentálnom a ekonomickom rozvoji svojho územia. Zjednodušene — predstavitelia dotknutého regiónu / územia si určia vlastné rozvojové priority (stratégiu) v strešnom projekte a po schválení príslušným ministrstvom si sami realizujú výber čiastkových projektov na miestnej úrovni. Dochádza tým k regrantovaniu na lokálnej úrovni.  Predkladateľom a nositeľom stratégie CLLD je územne príslušné verejno-súkromné partnerstvo, ktoré po jej schválení príslušným orgánom nadobudne štatút Miestnej akčnej skupiny (MAS).