Hello, world!

Webinár: Podpora škôl a vzdelávania z grantov a dotácií

Ďalší zo série webinárov bude tento raz venovaný školám a ich podpore z eurofondov ale aj iných grantov a dotácií. Predstavíme si aktuálne výzvy pre školy a zriaďovateľov škôl, programy z ktorých je financovaná oblasť vzdelávania a pozrieme sa bližšie aj na podporu v novom programovom období. Podujatie sa uskutoční v utorok 27. 10. 2020 v tradičnom online formáte.

Témy webinára:

• Aktuálne výzvy pre školy a zriaďovateľov škôl
• Programy z ktorých je financovaná oblasť vzdelávania
• Podpora vzdelávania v novom programovom období

Kedy a kde?

• Vo utorok 27. októbra 2020
• Od 10:00 do 11:00 hod.
• Webinár sa uskutoční ONLINE (približne 24 hodín pred začiatkom webinára dostanete na mail všetky potrebné inštrukcie)

Za koľko?

• Webinár bude ZDARMA
  

Pomoc pre kultúru v časoch koronakrízy

Niet pochýb, že kultúrny a kreatívny priemysel zažíva v súvislosti s pandémiou ťažké časy. Pre opatrenia musia byť zavreté kiná, divadlá, rušia sa koncerty a iné živé vystúpenia. Pre mnoho umelcov sú tieto opatrenia likvidačné. Nádej pre kultúru však stále je. Téma záchrany kultúry momentálne vo veľkom rezonuje v spoločnosti a veci sa posúvajú aj na štátnej úrovni.

Nové zákony a grantová podpora

Vláda len pred niekoľkými dňami schválila tzv. cestovnú mapu pomoci pre profesionálov v kultúrnom a kreatívnom priemysle, ktorí najviac pocítili ekonomické dopady pandémie COVID-19. Nový zákon o dotáciách umožní MK SR poskytovať finančné dotácie počas mimoriadnej situácie, akou je pandémia COVID-19. Zjednoduší a urýchli administratívne procesy ministerstva a uľahčí aj postup pre žiadateľov.

Vďaka ďalšiemu zákonu sa zasa výrazne rozšíria možnosti podpory z verejnoprávnych fondov – Audiovizuálneho fondu, Fondu na podporu umenia a Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Fondy budú môcť poskytovať priamu pomoc na zmierňovanie mimoriadnych situácií, akou je aj pandémia COVID-19, čo doteraz nebolo možné. V súvislosti s aktuálnymi aktivitami by mohlo grantových výziev pribúdať. Každá aktivita s cieľom pomôcť kultúre má teda potenciál byť prínosom. Dobrým príkladom je výzva z Fondu na podporu kultúry národnostných menšín na riešenie dôsledkov krízovej situácie.

Dotazník na pomoc kultúre

S cieľom zmapovať ekonomické dopady pandémie na pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle, zverejnilo MK SR dotazník. Vďaka nemu by malo ministerstvo získať reálne dáta o finančných stratách v jednotlivých oblastiach nezávislej kultúry a aj o počte ľudí pracujúcich v kultúre a kreatívnom priemysle.

Zdroj: MK SR

Prečo na Slovensku čerpáme eurofondy pomaly a ako to zrýchliť?

Eurofondy sú v týchto dňoch jednou z kľúčových tém. K dispozícii máme stále pomerne veľké množstvo nevyčerpaných financií z aktuálneho programového obdobia 2014 – 2020. K tomu čoskoro pribudne viac ako 11 miliárd eur z nového programového obdobia 2021 – 2027. V najbližších rokoch budeme navyše čerpať balík peňazí z tzv. Next Generation EU, teda peňazí určených na obnovu v súvislosti s koronakrízou. Nový balík sa bude skladať z grantov a dotácií, no bude mať aj úverovú zložku, ktorá bude určená pre rôzne inovatívne projekty v súkromnom sektore.

Ako vlastne celý proces funguje a kde je najviac problémov? Aké sú možné riešenia, ktoré by pomohli zrýchliť čerpanie eurofondov? O problémoch eurofondov na Slovensku, ale aj o ich možných riešeniach povedal viac Tamás Szőke, zakladateľ portálu Grantexpert.sk, pre Televíziu TA3.

Rozhovor nájdete TU

Webinár: Ako urýchliť obchodný rast pomocou reklamných stratégií?

Ako odborníci na granty a dotácie, si uvedomujeme nesmiernu dôležitosť inovácií a dát v dnešnom digitálnom svete. Aj preto sme radi, že môžeme podporiť  podujatie, ktoré organizuje naša partnerská organizácia She Loves Data. Počas hodinového webinára sa dozviete tipy ako zlepšiť váš biznis prostredníctvom reklám na Facebooku, ako zacieliť vhodné publikum či ako nastaviť vhodnú stratégiu.

Odpoveď na otázku z titulku ale aj ďalšie zaujímavé myšlienky si budete môcť vypočuť v utorok 27. októbra 2020. Podujatie sa uskutoční v anglickom jazyku.

Webinár bude zdarma a prihlásiť sa môžete TU.

Kto na podujatí vystúpi?

• Amanda Chia Wen Ling – obchodná manažérka v spoločnosti Facebook, ktorá pomáha austrálskym a novozélandským podnikom rozširovať sa a rásť na Facebooku prostredníctvom digitálneho marketingu. Venuje sa budovaniu komunity a podpore malého a stredného podnikania. Ako súčasť tímu Women @ Facebook sa zameriava na posilnenie postavenia a spoluprácu s organizáciami pri budovaní spoločenskej hodnoty v širšom kontexte.

Kedy a kde?

• V utorok 27. 10. 2020
• Od 10:30 do 11:30 hod.
• Webinár bude ONLINE

Za koľko?

• Webinár bude ZDARMA
  

Webinár: Využitie dát ITMS2014+ pri príprave PHSR

ITMS je portál, cez ktorý sa spravuje „celý balík peňazí z eurofondov“, alebo presnejšie povedané alokácia pre programové obdobie 2014-2020, čiže 15 miliárd €. Okrem toho, že plní účel nástroja na evidenciu, implementáciu a monitorovanie projektov, obsahuje aj modul otvorených dát. Tu sa zbierajú všetky podstatné informácie o výzvach, projektoch, dodávateľoch, faktúrach, či aktuálne hodnoty ešte nevyčerpaných financií v grantoch. Sú v nich ukryté mnohé cenné informácie a my vám pomôžeme s ich odkrývaním. Vo štvrtok 15. 10. 2020 si o ITMS povieme viac a pre účastníkov zo samospráv máme pripravený aj darček v podobe funkčného dátového modelu.

V čase príprav na nové programové obdobie môžu byť tieto dáta cenným zdrojom informácií najmä pre samosprávy. Z otvorených dát ITMS2014+ je možné napríklad zistiť aký bol záujem subjektov so sídlom na území konkrétnej obce o eurofondy, ako sa im darilo a aké projekty sa dostali do realizačnej fázy. V rámci nášho webináru získate základný prehľad o využití otvorených dát ITMS2014+ pre strategické plánovanie a cenné inšpirácie pre prácu s nimi do budúcnosti.

Na webinári sa dozviete:

• ktoré informácie z ITMS sú pre samosprávy dôležité
  
• ako vyzerá dátový model so základnými údajmi o projektoch vo vašom meste či obci
  
• ako využiť dáta pri strategickom plánovaní

Kedy a kde?

• Vo štvrtok 15. októbra 2020
• Od 10:00 do 11:00 hod.
• Webinár sa uskutoční ONLINE (najneskôr 24 hodín pred začiatkom webinára dostanete na mail všetky potrebné inštrukcie)

Za koľko?

• Webinár bude ZDARMA
  

Sociálne podniky majú k dispozícii takmer 44 miliónov eur

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR spustilo nový národný projekt na podporu registrovaných sociálnych podnikov. Tých je na Slovensku aktuálne 204. Registrovaným sociálnym podnikom poputuje na pomoc viac ako 43 mil. eur z Európskeho sociálneho fondu, o ktoré môžu žiadať najneskôr do januára 2022.

Hlavným cieľom je poskytnúť registrovaným sociálnym podnikom finančnú pomoc vo forme nenávratného finančného príspevku v kombinácii s návratnou pomocou formou návratného financovania. Prvýkrát v histórii pomoci pre sociálne podniky sa používa model podpory formou kombinácie návratného a nenávratného financovania.

Ako požiadať o pomoc?

O nenávratný finančný príspevok v rámci národného projektu môže požiadať iba registrovaný sociálny podnik. Ten musí mať uzavretú úverovú zmluvu s bankou alebo iným investičným subjektom, ktorý bude vyžadovať splatnosť investície, čím sa zabezpečí, aby sa nenávratný finančný príspevok poskytoval iba tým registrovaným sociálnym podnikom, pri ktorých je predpoklad, že investičná pomoc povedie ku skutočnej životaschopnosti a udržateľnosti podniku. Žiadosť podáva registrovaný sociálny podnik na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, v ktorého územnom obvode sa nachádza prevádzka, ktorej sa investičný zámer týka. Žiadosť o poskytnutie investičnej pomoci môže registrovaný sociálny podnik poslať prostredníctvom svojej e-schránky alebo poštou. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posúdi, či podnik spĺňa požadované kritériá a v prípade ich splnenia uzavrie so žiadateľom dohodu o poskytnutí investičnej pomoci.

Maximálna výška pomoci, o ktorú môže registrovaný sociálny podnik žiadať, je 720 000 eur. Investičná pomoc sa poskytuje v závislosti od podmienok stanovených v príslušnom opatrení na financovanie nákladov na investície na obstaranie dlhodobého hmotného a nehmotného majetku (kapitálové náklady ), odhadovaných mzdových nákladov na pracovné miesta vytvorené v priamej súvislosti s investičným projektom a iných prevádzkových nákladov, režijných nákladov a nákladov na služby vzniknutých v priamej súvislosti s investičným zámerom (bežné náklady na dodanie tovaru a na poskytnutie služie ).

Bližšie informácie o podmienkach poskytnutia investičnej pomoci nájdu žiadatelia na stránke Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny

Registrované sociálne podniky môžu požiadať o pomoc prostredníctvom štyroch opatrení:

• A. Opatrenie 1 Investičná pomoc pre MSP – oprávneným žiadateľom je mikropodnik, malý a stredný podnik.
• B. Opatrenie 2 Pomoc pre Začínajúce malé podniky – oprávneným žiadateľom je akýkoľvek malý podnik, ktorý nemá obchodovateľné akcie na burze a ktorý bol zapísaný do Obchodného registra pred najviac piatimi rokmi, ak spĺňa tieto podmienky: neprebral činnosť iného podniku, ešte neprerozdeľoval zisky a nevznikol v dôsledku koncentrácie.
• C. Opatrenie 3 Regionálna investičná pomoc – oprávneným žiadateľom sú všetky podniky podnikajúce počiatočné investície v podporovaných oblastiach.
• D. Opatrenie 4 Pomoc pre RSP podľa pravidiel minimálnej pomoci – oprávneným žiadateľom sú všetky podniky.

Zdroj: https://www.partnerskadohoda.gov.sk

Aktuálne novinky v eurofondovom verejnom obstarávaní platné od konca apríla 2020

Metodické pravidlá pre oblasť eurofondového verejného obstarávania v programovom období 2014 – 2020 sa na centrálnej úrovni aktualizujú ku koncu apríla a ku koncu októbra. Do 30 pracovných dní od ich účinnosti sú riadiace orgány zodpovedné za operačné programy, povinné tieto centrálne pravidlá zapracovať do príručiek pre prijímateľov príspevku z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“). Marec a apríl, teda obdobie prípravy aktualizácie týchto pravidiel, ktoré vydal Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (od 1. júla 2020 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR), ovplyvnili dve veci, a to výmena vedenia po parlamentných voľbách a najmä pandémia koronavírusu, ktorá zasiahla všetky oblasti života. Ku koncu apríla 2020 sa tak neaktualizoval základný dokument, ktorým je Systém riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020, ktorý je primárnym metodickým dokumentom upravujúcim pravidlá a kontrolu eurofondových zákaziek verejného obstarávania. Aktua­lizovali sa však niektoré metodické pokyny a vzory Centrálneho koordinačného orgánu (ďalej len „CKO“), ktoré sa týkajú oblasti zadávania zákaziek a novinky si predstavíme v tomto príspevku.

Zjednodušenie prieskumu trhu pre účely overenia hospodárnosti

Ako už napovedá podnadpis, predmetný metodický pokyn upravuje pravidlá pre zadávanie zákaziek v režime výnimiek, ak sú financované z EŠIF. Prijímatelia sú spravidla povinní realizovať prieskum trhu oslovením relevantných hospodárskych subjektov, aby preukázali, že výdavky zo zákazky, ktorú plánujú zadať mimo pôsobnosti zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), sú hospodárne. Tento postup prebiehal tak, že prijímateľ (verejný obstarávateľ) disponoval cenovou ponukou subjektu, ktorý bol v režime výnimky [napr. podlimitná zákazka v prospech verejnej vysokej školy, čo predstavuje výnimku podľa § 1 ods. 12 písm. u) zákona o verejnom obstarávaní] a túto cenovú ponuku musel porovnať s ďalšími dvoma ponukami od hospodárskych subjektov, ktoré by boli spôsobilé zákazku realizovať. Spolu tak prijímateľ musel disponovať tromi cenovými ponukami, z ktorých cenová ponuka subjektu v režime výnimky musela byť najvýhodnejšia, aby bola preukázaná hospodárnosť výdavkov. Pôvodný zámer na aktualizáciu a zjednodušenie tohto pravidla bol, aby postačovalo robiť prieskum trhu oslovením dvoch subjektov (subjektu v režime výnimky a akéhokoľvek iného ďalšieho relevantného hospodárskeho subjektu). Táto snaha však bola predmetom pripomienok zo strany Ministerstva financií SR (certifikačný orgán, orgán auditu), ktoré chceli zachovať pôvodný stav. Výsledkom pripomienkového konania bol nasledujúci predstavený kompromis.

Prijímateľ je povinný realizovať prieskum trhu pre účely overenia hospodárnosti tak, že okrem cenovej ponuky hospodárskeho subjektu, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, osloví so žiadosťou o predloženie cenovej ponuky minimálne ďalšie dva hospodárske subjekty, alebo ak nedisponuje cenovou ponukou hospodárskeho subjektu, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, osloví v rámci prieskumu trhu so žiadosťou o predloženie cenovej ponuky minimálne tri relevantné hospodárske subjekty. Následne prijímateľ aktuálnu cenovú ponuku hospodárskeho subjektu, v prospech ktorého bude zadaná zákazka v režime výnimky, porovná s cenovou ponukou na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky minimálne jedného ďalšieho hospodárskeho subjektu (ak nebolo doručených viac cenových ponúk). Zostalo tak zachované pravidlo, že dokopy je potrebné osloviť so žiadosťou o predloženie ponuky aspoň tri relevantné hospodárske subjekty (nemusí to byť súčasne, keďže pre účely overenia hospodárnosti je možné použiť aj cenové ponuky nie staršie ako 6 mesiacov v porovnaní s dátumom vyhotovenia cenovej ponuky hospodárskeho subjektu, ktorému sa zadáva zákazka), ale už postačuje, ak disponujeme spolu „iba“ dvomi ponukami, t.j. ponukou subjektu v režime výnimky, ktorému sa plánuje zadať eurofondová zákazka, a ďalšou ponukou relevantného hospodárskeho subjektu. Nové pravidlo tak reaguje na situácie, keď zaznamenávame nižšiu návratnosť ponúk na základe žiadostí o ich predloženie. Tento jav býva veľmi častý a prieskum trhu pre účely overenia hospodárnosti sa tak v mnohých prípadoch neúmerne predlžoval, keďže prijímatelia museli adresovať žiadosti o predloženie ponúk opakovane. A pokiaľ oslovené subjekty „prekuknú“, že prijímatelia týmto prieskumom „iba“ overujú hospodárnosť, je to s návratnosťou ponúk ešte ťažšie.

Rýchle zadávanie zákaziek v prospech účelových zariadení verejnej správy

Opísané pravidlá na overenie hospodárnosti výdavkov tých zákaziek, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, sa týkali bezmála všetkých výnimiek. Metodický pokyn CKO č. 12 umožnil priame zadanie v dvoch prípadoch, a to zákazky, ktorej hodnota počas kalendárneho roka nepresiahne 5 000 eur bez dane z pridanej hodnoty (výnimka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní), a umelecký výkon, kde je z pochopiteľných dôvodov nezmyselné porovnávať ceny za prejavy umenia [výnimka podľa § 1 ods. 12 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní].

V rámci aplikačnej praxe sa vyskytovali mnohé prípady, keď sa v režime výnimky podľa § 1 ods. 12 písm. q) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa týka zadávania zákaziek medzi verejnými obstarávateľmi navzájom, zadávali zákazky v prospech účelového zariadenia orgánu verejnej správy. Reálna situácia je taká, že cenová ponuka štátnych účelových zariadení je ekonomicky výhodnejšia v porovnaní s bežnými cenami na trhu, ktoré ponúkajú „trojhviezdičkové“ alebo „štvorhviezdičkové“ hotely. Z uvedeného dôvodu prieskum trhu, ktorý slúžil na potvrdenie najvýhodnejšej ceny účelového zariadenia štátnej správy, bol formálnym úkonom, keďže cena účelového zariadenia vyšla z prieskumu trhu „víťazne“. Administratívna záťaž s tým spojená je však ďalšou samostatnou kapitolou, keďže v praxi nebolo vždy jednoduché získať porovnateľnú cenovú ponuku určitého hotelového zariadenia, zvlášť v prípade opakujúcich sa prieskumov, z ktorých určité hotelové zariadenia nikdy nevyšli víťazne (zákazky sa opakovane zadávali účelovým zariadeniam), a tak mnohé hotelové zariadenia z apatie prestali cenové ponuky predkladať, čo prijímateľom spôsobovalo ťažkosti pri formálnom preukázaní hospodárnosti výdavkov. Na uvedené reagovala aktualizácia Metodického pokynu CKO č. 12, ktorá zaviedla nasledujúce nové pravidlo.

V prípade zadávania zákazky podľa § 1 ods. 12 písm. q) zákona o verejnom obstarávaní, ktorej predmetom je poskytnutie služieb, ktorých odberateľom je akýkoľvek verejný obstarávateľ a dodávateľom verejný obstarávateľ prostredníctvom svojho účelového zariadenia v majetku štátu na zabezpečenie aktivít ministerstiev, ich podriadených organizácií a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré priamo poskytuje službu tvoriacu predmet zákazky (napr. stravovacie služby poskytuje verejný obstarávateľ prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov), sa nebude vyžadovať vykonanie prieskumu trhu, t.j. zákazku bude možné zadať „priamo“. Povinnosť využívať účelové zariadenia zároveň vyplýva pre určitú kategóriu prijímateľov, a to pre verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z uznesenia vlády č. 344/2011 k povinnosti využívať účelové zariadenia v majetku štátu na zabezpečenie aktivít ministerstiev, ich podriadených organizácií a ostatných orgánov štátnej správy. Uvedené, samozrejme, nezbavuje prijímateľa pri zadávaní zákazky tohto typu postupovať tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli v čase zadávania zákazky hospodárne, avšak formalizovaný prieskum trhu s určitým počtom ponúk sa už nevyžaduje.

Zákazky v režime výnimky a mimoriadna situácia spôsobená COVID-19

Novinka, ktorá bola zapracovaná do Metodického pokynu CKO č. 12 v súvislosti s koronakrízou, bola predstavená už v jednom z článkov minulého vydania časopisu 1), ale pre úplnosť mu venujeme pár viet. V prípade zákaziek mimo pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktoré súvisia s mimoriadnou situáciou spôsobenou šírením vírusu COVID-19, t.j. týkajú sa napr. neodkladných nákupov zdravotníckych pomôcok, príp. osobných ochranných pomôcok, sa nevyžaduje vykonanie prieskumu trhu pre účely overenia hospodárnosti na úrovni prijímateľa. Uvedené však nezbavuje prijímateľa pri zadávaní zákazky tohto typu postupovať tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli v čase zadávania zákazky hospodárne. V týchto prípadoch tak musí vždy existovať príčinná súvislosť medzi mimoriadnou situáciou spôsobenou šírením vírusu COVID-19 a mimoriadnou naliehavo­sťou obstarať predmet zákazky, a tým uspokojiť bezprostredné potreby prijímateľa vo veľmi krátkom čase. Pre úplnosť treba uviesť, že núdzový stav bol ukončený 15. júna 2020 a dosiaľ nebol vďaka priaznivejšej epidemiologickej situácii predĺžený. Zároveň však naďalej trvá mimoriadna situácia. Uvedené znamená, že uvedené uvoľňujúce pravidlo už bude potrebné vyhodnotiť prípad od prípadu a zohľadniť osobitosti predmetu zákazky a v nadväznosti na túto skutočnosť vyhodnotiť potrebu bezodkladného nákupu určitých tovarov alebo služieb.

Prijímateľ nesprávne uplatní výnimku, pričom malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou v pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní

Základné pravidlo znie, že prijímateľ nesmie zadať zákazku v režime výnimky s cieľom vyhnúť sa použitiu pravidiel a postupov zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, že riadiaci orgán v postavení kontrolného orgánu identifikuje takéto neoprávnené uplatnenie výnimky, pričom prijímateľ sa vyhol použitiu postupov zadávania nadlimitných alebo podlimitných zákaziek, je riadiaci orgán povinný výdavky vyplývajúce z takéhoto obstarávania vylúčiť z financovania v plnom rozsahu, čo, samozrejme, predstavuje pre prijímateľa tú najprísnejšiu sankciu. V tomto prípade zároveň riadiaci orgán odporučí prijímateľovi postupovať pri zadaní predmetnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní a v závislosti od finančného limitu a typu zákazky použiť napr. verejnú súťaž alebo podlimitný postup s využitím elektronického trhoviska (ak ide o bežne dostupné tovary alebo služby).

Teraz bolo doplnené pravidlo, ktoré sa týka situácie, keď sa nesprávne použila výnimka, pričom malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, že sa prijímateľ vyhol použitiu postupov zadávania zákaziek s nízkou hodnotou, neplatí pravidlo o nepripustení výdavkov do financovania v plnom rozsahu, ale riadiaci orgán postupuje na základe analógie a proporcionality podľa metodického pokynu CKO č. 5 k určovaniu finančných opráv. Čo uvedené pravidlo znamená? Znamená menej prísne sankcie, keďže zákon o verejnom obstarávaní umožňuje v prípade výnimiek a rovnako v prípade zákaziek s nízkou hodnotou aj priame zadanie. Samozrejme, stále hovoríme o eurofondových zákazkách, kde to také „jednoduché“ nie je, pretože dominujúcou témou je overenie hospodárnosti a s tým spojené vykonanie prieskumu trhu. Aké sankcie tak prichádzajú do úvahy, ak niekto uplatní výnimku neoprávnene, pričom malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou?

Eurofondové zákazky s nízkou hodnotou rozdeľujeme na zákazky nad 30 000 eur a zákazky do 30 000 eur. Zákazky nad 30 000 eur sú aj zverejňované na webovom sídle prijímateľa a informácia o zverejnení je publikovaná na webovom sídle www.partnerskadohoda.gov.sk. Ak teda niekto zadá zákazku v režime výnimky, overí hospodárnosť, ale v podstate malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou nad 30 000 eur, musí znášať bremeno finančnej opravy vo výške 25% podľa typu porušenia č. 1 „Nedodržanie postupov zverejňovania zákazky“ z metodického pokynu CKO č. 5 k určeniu finančných opráv, pretože opomenul zverejniť výzvu na predkladanie ponúk, čím znemožnil predloženie ponuky od hospodárskeho subjektu, ktorý by reagoval na zverejnenú výzvu na predkladanie ponúk. Ak však malo ísť o zákazku do 30 000 eur, pri ktorej sa vyžaduje prie­skum trhu (oslovenie minimálne troch vybraných záujemcov alebo ich identifikovanie cez webové rozhranie) a rovnaký prieskum trhu zrealizoval prijímateľ aj v prípade nesprávneho zaradenia zákazky pod jednu z výnimiek podľa § 1 ods. 2 až 14 zákona o verejnom obstarávaní, mal by kontrolór na riadiacom orgáne identifikovať zistenie, avšak bez vplyvu na výsledok zadávania zákazky, nakoľko procesný postup vedúci k uzavretiu zmluvy/zadaniu objednávky bol identický.

Doplnenie k in-house zákazkám

Pre úspešné uplatnenie zadávania tzv. in-house zákazky, t.j. zákazky zadanej podriadenej organizácii, je potrebné kumulatívne splniť podmienky podľa § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní:

• a)verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou kontrolu obdobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
• b)viac ako 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom,
• c)v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu.

Zároveň prijímateľ (verejný obstarávateľ) môže zadať in-house zákazku právnickej osobe len na vykonávanie činností týkajúcich sa dodania tovaru, uskutočnenia stavebných prác alebo poskytnutia služieb, ktoré je právnická osoba oprávnená vykonávať (napr. na základe výpisu z obchodného registra). Do tohto momentu nejde o nič nové, keďže pravidlá vyplývajú priamo zo zákona o verejnom obstarávaní, resp. z metodického pokynu CKO č. 12. Doplnené bolo pravidlo, že právnická osoba, ktorej sa zadáva zákazka, nemusí priamo poskytovať predmet zákazky, ale môže na to využiť aj svojho zazmluvneného dodávateľa, ak je tento dodávateľ oprávnený tento predmet zákazky zrealizovať a bol úspešným uchádzačom zákazky, ktorá bola zadaná v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Jednoducho povedané, ak má podriadená organizácia vysúťaženého dodávateľa cez postup zadávania zákazky, ktorý nie je zaťažený zisteniami, je možné túto zmluvu využiť aj v prospech verejného obstarávateľa, ktorý túto podriadenú organizáciu kontroluje pre účely zadania in-house zákazky.

Zdroj: Odborný časopis Verejné obstarávanie – právo a prax 04/2020, Wolters Kluwer SR s. r. o.

Webinár: Aká je úloha žien vo svete ovládanom dátami?

Ako odborníci na granty a dotácie, si uvedomujeme nesmiernu dôležitosť inovácií a dát v dnešnom digitálnom svete. Aj preto sme radi, že môžeme podporiť  podujatie, ktoré organizuje naša partnerská organizácia She Loves Data. Počas vyše hodinového webinára sa predstavia tri fenomenálne ženy – líderky, z rôznych prostredí a odvetví biznisu, ktoré sa s vami podelia o svoje kariérne cesty a vplyv dát na ich životy a profesie.

Odpoveď na otázku z titulku ale aj ďalšie zaujímavé myšlienky si budete môcť vypočuť v utorok 29. septembra 2020.  Dozviete sa akú rolu zohráva rozmanitosť v inováciách a ako si vedúce osobnosti sami zvyšujú vedomosti a udržiavajú svoje tímy na správnej úrovni digitálnej gramotnosti. Podujatie sa uskutoční v českom jazyku.

Webinár bude zdarma a prihlásiť sa môžete TU.

Kto na podujatí vystúpi?

• Jana Marlé-Žižková
  • Z firemnej kariéry odišla, aby začala s dátovým poradenstvom, po ktorom čoskoro nasledoval technologický startup Meiro so zákazníckou platformou. Jana zároveň spoluzakladala neziskové hnutie She Loves Data. V rokoch 2008 a 2009 bola vyhlásená za jednu z „25 najlepších podnikateliek“ v Českej republike. V rokoch 2003 – 2006 oboplávala svet na plachetnici.
• Tania le Moigne
  • V roku 2006 nastúpila do spoločnosti Google na pozíciu country director spoločnosti Google Czech Republic. V súčasnej pozícii regionálnej riaditeľky je zodpovedná za obchodné operácie spoločnosti Google v Českej republike, na Slovensku, v Maďarsku a Rumunsku.V roku 2009 získala Tania cenu Lupa.cz „Osobnosť českého internetu“. Často ju zaraďujú Hospodárske noviny a Forbes medzi najúspešnejšie podnikateľky v Českej republike. V roku 2014 získala ocenenie „HR osobnosť roka“.
• Michaela Lhotková
  • Michaela začala svoju kariéru v spoločnosti International Corporate Desk v KBC Group. V čase, keď mala 30 rokov, riadila tím 300 ľudí. Pracovala napríklad aj na pozícii CFO / CRO v Hypoteční banke. Vo svojej najnovšej práci sa zameriava na vedenie denného bankovníctva jednej z najväčších českých bánk spolu s úlohou jej riaditeľa pre inovácie zodpovedného za transformáciu súčasného obchodného modelu a zavádzanie nových digitálnych služieb.
• Jitka Rašková (moderátorka)
  • Marketingová profesionálka s viac ako 20-ročnými skúsenosťami v oblasti marketingovej komunikácie a projektového riadenia v IKT. Hrdá dvojnásobná matka, ktorá sa momentálne usadila v Prahe po takmer 7 rokoch strávených v Singapure, kde našla novú vášeň v pomoci veľmi úspešnej neziskovej organizácii She Loves Data.

Kedy a kde?

• V utorok 29. septembra 2020
• Od 11:30 do 13:00 hod.
• Webinár bude ONLINE

Za koľko?

• Webinár bude ZDARMA
  

Webinár: Aktuálne a plánované výzvy pre mestá a obce

Ďalší zo série webinárov zameraných na pomoc samosprávam sa bude venovať aktuálnym a plánovaným výzvam. Mestá a obce majú momentálne možnosť zapojiť sa do viacerých otvorených výziev a uchádzať sa tak o stovky tisíc eur z eurofondov ale aj iných grantov a dotácií. Vo štvrtok 24. 9. 2020 si o jednotlivých výzvach povieme viac v tradičnom online formáte.

Témy webinára:

• Výzva na zníženie dopadov pandémie COVID-19
• Podpora budovania verejne prístupných elektrických nabíjacích staníc
• Výzvy z Nórskych fondov na podporu miestneho rozvoja, znižovania chudoby a inklúziu Rómov
• Zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie a vodozádržné opatrenia v urbanizovanej krajine
• Dotácie z Environmentálneho fondu na rok 2021
  

Kedy a kde?

• Vo štvrtok 24. septembra 2020
• Od 10:00 do 11:30 hod.
• Webinár sa uskutoční ONLINE (najneskôr 24 hodín pred začiatkom webinára dostanete na mail všetky potrebné inštrukcie)

Za koľko?

• Webinár bude ZDARMA
  

Pomoc samosprávam

V súvislosti s negatívnym vývojom hospodárenia obcí a vyšších územných celkov v roku 2020 ovplyvneným predovšetkým pandémiou ochorenia COVID-19 má vláda Slovenskej republiky záujem kompenzovať výpadok príjmov subjektom územnej samosprávy.

Reagujúc na výrazný pokles výberu dane z príjmov fyzických osôb v nadväznosti na schválené uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 494 z 12. augusta 2020 budú poskytované bezúročné návratné finančné výpomoci subjektom územnej samosprávy na výkon ich samosprávnych pôsobností.

Návratná finančná výpomoc (ďalej len „NFV“) sa poskytne na základe žiadosti obce alebo vyššieho územného celku maximálne do výšky výpadku dane z príjmov fyzických osôb za rok 2020 podľa nasledujúcich podmienok.

Viac informácií sa dozviete na stránke Ministerstva financií Slovenskej Republiky.