Aktuálne novinky v eurofondovom verejnom obstarávaní platné od konca apríla 2020

Metodické pravidlá pre oblasť eurofondového verejného obstarávania v programovom období 2014 – 2020 sa na centrálnej úrovni aktualizujú ku koncu apríla a ku koncu októbra. Do 30 pracovných dní od ich účinnosti sú riadiace orgány zodpovedné za operačné programy, povinné tieto centrálne pravidlá zapracovať do príručiek pre prijímateľov príspevku z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (ďalej len „EŠIF“). Marec a apríl, teda obdobie prípravy aktualizácie týchto pravidiel, ktoré vydal Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu SR (od 1. júla 2020 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR), ovplyvnili dve veci, a to výmena vedenia po parlamentných voľbách a najmä pandémia koronavírusu, ktorá zasiahla všetky oblasti života. Ku koncu apríla 2020 sa tak neaktualizoval základný dokument, ktorým je Systém riadenia európskych štrukturálnych a investičných fondov na programové obdobie 2014 – 2020, ktorý je primárnym metodickým dokumentom upravujúcim pravidlá a kontrolu eurofondových zákaziek verejného obstarávania. Aktua­lizovali sa však niektoré metodické pokyny a vzory Centrálneho koordinačného orgánu (ďalej len „CKO“), ktoré sa týkajú oblasti zadávania zákaziek a novinky si predstavíme v tomto príspevku.

Zjednodušenie prieskumu trhu pre účely overenia hospodárnosti

Ako už napovedá podnadpis, predmetný metodický pokyn upravuje pravidlá pre zadávanie zákaziek v režime výnimiek, ak sú financované z EŠIF. Prijímatelia sú spravidla povinní realizovať prieskum trhu oslovením relevantných hospodárskych subjektov, aby preukázali, že výdavky zo zákazky, ktorú plánujú zadať mimo pôsobnosti zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“), sú hospodárne. Tento postup prebiehal tak, že prijímateľ (verejný obstarávateľ) disponoval cenovou ponukou subjektu, ktorý bol v režime výnimky [napr. podlimitná zákazka v prospech verejnej vysokej školy, čo predstavuje výnimku podľa § 1 ods. 12 písm. u) zákona o verejnom obstarávaní] a túto cenovú ponuku musel porovnať s ďalšími dvoma ponukami od hospodárskych subjektov, ktoré by boli spôsobilé zákazku realizovať. Spolu tak prijímateľ musel disponovať tromi cenovými ponukami, z ktorých cenová ponuka subjektu v režime výnimky musela byť najvýhodnejšia, aby bola preukázaná hospodárnosť výdavkov. Pôvodný zámer na aktualizáciu a zjednodušenie tohto pravidla bol, aby postačovalo robiť prieskum trhu oslovením dvoch subjektov (subjektu v režime výnimky a akéhokoľvek iného ďalšieho relevantného hospodárskeho subjektu). Táto snaha však bola predmetom pripomienok zo strany Ministerstva financií SR (certifikačný orgán, orgán auditu), ktoré chceli zachovať pôvodný stav. Výsledkom pripomienkového konania bol nasledujúci predstavený kompromis.

Prijímateľ je povinný realizovať prieskum trhu pre účely overenia hospodárnosti tak, že okrem cenovej ponuky hospodárskeho subjektu, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, osloví so žiadosťou o predloženie cenovej ponuky minimálne ďalšie dva hospodárske subjekty, alebo ak nedisponuje cenovou ponukou hospodárskeho subjektu, v prospech ktorého má byť zadaná zákazka, osloví v rámci prieskumu trhu so žiadosťou o predloženie cenovej ponuky minimálne tri relevantné hospodárske subjekty. Následne prijímateľ aktuálnu cenovú ponuku hospodárskeho subjektu, v prospech ktorého bude zadaná zákazka v režime výnimky, porovná s cenovou ponukou na rovnaký alebo porovnateľný predmet zákazky minimálne jedného ďalšieho hospodárskeho subjektu (ak nebolo doručených viac cenových ponúk). Zostalo tak zachované pravidlo, že dokopy je potrebné osloviť so žiadosťou o predloženie ponuky aspoň tri relevantné hospodárske subjekty (nemusí to byť súčasne, keďže pre účely overenia hospodárnosti je možné použiť aj cenové ponuky nie staršie ako 6 mesiacov v porovnaní s dátumom vyhotovenia cenovej ponuky hospodárskeho subjektu, ktorému sa zadáva zákazka), ale už postačuje, ak disponujeme spolu „iba“ dvomi ponukami, t.j. ponukou subjektu v režime výnimky, ktorému sa plánuje zadať eurofondová zákazka, a ďalšou ponukou relevantného hospodárskeho subjektu. Nové pravidlo tak reaguje na situácie, keď zaznamenávame nižšiu návratnosť ponúk na základe žiadostí o ich predloženie. Tento jav býva veľmi častý a prieskum trhu pre účely overenia hospodárnosti sa tak v mnohých prípadoch neúmerne predlžoval, keďže prijímatelia museli adresovať žiadosti o predloženie ponúk opakovane. A pokiaľ oslovené subjekty „prekuknú“, že prijímatelia týmto prieskumom „iba“ overujú hospodárnosť, je to s návratnosťou ponúk ešte ťažšie.

Pravidelné informácie o možnostiach financovania vašich projektov z eurofondov a iných zdrojov

Rýchle zadávanie zákaziek v prospech účelových zariadení verejnej správy

Opísané pravidlá na overenie hospodárnosti výdavkov tých zákaziek, na ktoré sa nevzťahuje pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, sa týkali bezmála všetkých výnimiek. Metodický pokyn CKO č. 12 umožnil priame zadanie v dvoch prípadoch, a to zákazky, ktorej hodnota počas kalendárneho roka nepresiahne 5 000 eur bez dane z pridanej hodnoty (výnimka podľa § 1 ods. 14 zákona o verejnom obstarávaní), a umelecký výkon, kde je z pochopiteľných dôvodov nezmyselné porovnávať ceny za prejavy umenia [výnimka podľa § 1 ods. 12 písm. h) zákona o verejnom obstarávaní].

V rámci aplikačnej praxe sa vyskytovali mnohé prípady, keď sa v režime výnimky podľa § 1 ods. 12 písm. q) zákona o verejnom obstarávaní, ktorá sa týka zadávania zákaziek medzi verejnými obstarávateľmi navzájom, zadávali zákazky v prospech účelového zariadenia orgánu verejnej správy. Reálna situácia je taká, že cenová ponuka štátnych účelových zariadení je ekonomicky výhodnejšia v porovnaní s bežnými cenami na trhu, ktoré ponúkajú „trojhviezdičkové“ alebo „štvorhviezdičkové“ hotely. Z uvedeného dôvodu prieskum trhu, ktorý slúžil na potvrdenie najvýhodnejšej ceny účelového zariadenia štátnej správy, bol formálnym úkonom, keďže cena účelového zariadenia vyšla z prieskumu trhu „víťazne“. Administratívna záťaž s tým spojená je však ďalšou samostatnou kapitolou, keďže v praxi nebolo vždy jednoduché získať porovnateľnú cenovú ponuku určitého hotelového zariadenia, zvlášť v prípade opakujúcich sa prieskumov, z ktorých určité hotelové zariadenia nikdy nevyšli víťazne (zákazky sa opakovane zadávali účelovým zariadeniam), a tak mnohé hotelové zariadenia z apatie prestali cenové ponuky predkladať, čo prijímateľom spôsobovalo ťažkosti pri formálnom preukázaní hospodárnosti výdavkov. Na uvedené reagovala aktualizácia Metodického pokynu CKO č. 12, ktorá zaviedla nasledujúce nové pravidlo.

V prípade zadávania zákazky podľa § 1 ods. 12 písm. q) zákona o verejnom obstarávaní, ktorej predmetom je poskytnutie služieb, ktorých odberateľom je akýkoľvek verejný obstarávateľ a dodávateľom verejný obstarávateľ prostredníctvom svojho účelového zariadenia v majetku štátu na zabezpečenie aktivít ministerstiev, ich podriadených organizácií a ostatných orgánov štátnej správy, ktoré priamo poskytuje službu tvoriacu predmet zákazky (napr. stravovacie služby poskytuje verejný obstarávateľ prostredníctvom svojich vlastných zamestnancov), sa nebude vyžadovať vykonanie prieskumu trhu, t.j. zákazku bude možné zadať „priamo“. Povinnosť využívať účelové zariadenia zároveň vyplýva pre určitú kategóriu prijímateľov, a to pre verejných obstarávateľov podľa § 7 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní z uznesenia vlády č. 344/2011 k povinnosti využívať účelové zariadenia v majetku štátu na zabezpečenie aktivít ministerstiev, ich podriadených organizácií a ostatných orgánov štátnej správy. Uvedené, samozrejme, nezbavuje prijímateľa pri zadávaní zákazky tohto typu postupovať tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli v čase zadávania zákazky hospodárne, avšak formalizovaný prieskum trhu s určitým počtom ponúk sa už nevyžaduje.

Zákazky v režime výnimky a mimoriadna situácia spôsobená COVID-19

Novinka, ktorá bola zapracovaná do Metodického pokynu CKO č. 12 v súvislosti s koronakrízou, bola predstavená už v jednom z článkov minulého vydania časopisu 1), ale pre úplnosť mu venujeme pár viet. V prípade zákaziek mimo pôsobnosť zákona o verejnom obstarávaní, ktoré súvisia s mimoriadnou situáciou spôsobenou šírením vírusu COVID-19, t.j. týkajú sa napr. neodkladných nákupov zdravotníckych pomôcok, príp. osobných ochranných pomôcok, sa nevyžaduje vykonanie prieskumu trhu pre účely overenia hospodárnosti na úrovni prijímateľa. Uvedené však nezbavuje prijímateľa pri zadávaní zákazky tohto typu postupovať tak, aby vynaložené náklady na predmet zákazky boli v čase zadávania zákazky hospodárne. V týchto prípadoch tak musí vždy existovať príčinná súvislosť medzi mimoriadnou situáciou spôsobenou šírením vírusu COVID-19 a mimoriadnou naliehavo­sťou obstarať predmet zákazky, a tým uspokojiť bezprostredné potreby prijímateľa vo veľmi krátkom čase. Pre úplnosť treba uviesť, že núdzový stav bol ukončený 15. júna 2020 a dosiaľ nebol vďaka priaznivejšej epidemiologickej situácii predĺžený. Zároveň však naďalej trvá mimoriadna situácia. Uvedené znamená, že uvedené uvoľňujúce pravidlo už bude potrebné vyhodnotiť prípad od prípadu a zohľadniť osobitosti predmetu zákazky a v nadväznosti na túto skutočnosť vyhodnotiť potrebu bezodkladného nákupu určitých tovarov alebo služieb.

Prijímateľ nesprávne uplatní výnimku, pričom malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou v pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní

Základné pravidlo znie, že prijímateľ nesmie zadať zákazku v režime výnimky s cieľom vyhnúť sa použitiu pravidiel a postupov zadávania zákaziek podľa zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, že riadiaci orgán v postavení kontrolného orgánu identifikuje takéto neoprávnené uplatnenie výnimky, pričom prijímateľ sa vyhol použitiu postupov zadávania nadlimitných alebo podlimitných zákaziek, je riadiaci orgán povinný výdavky vyplývajúce z takéhoto obstarávania vylúčiť z financovania v plnom rozsahu, čo, samozrejme, predstavuje pre prijímateľa tú najprísnejšiu sankciu. V tomto prípade zároveň riadiaci orgán odporučí prijímateľovi postupovať pri zadaní predmetnej zákazky podľa zákona o verejnom obstarávaní a v závislosti od finančného limitu a typu zákazky použiť napr. verejnú súťaž alebo podlimitný postup s využitím elektronického trhoviska (ak ide o bežne dostupné tovary alebo služby).

Teraz bolo doplnené pravidlo, ktoré sa týka situácie, keď sa nesprávne použila výnimka, pričom malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou podľa § 117 zákona o verejnom obstarávaní. V prípade, že sa prijímateľ vyhol použitiu postupov zadávania zákaziek s nízkou hodnotou, neplatí pravidlo o nepripustení výdavkov do financovania v plnom rozsahu, ale riadiaci orgán postupuje na základe analógie a proporcionality podľa metodického pokynu CKO č. 5 k určovaniu finančných opráv. Čo uvedené pravidlo znamená? Znamená menej prísne sankcie, keďže zákon o verejnom obstarávaní umožňuje v prípade výnimiek a rovnako v prípade zákaziek s nízkou hodnotou aj priame zadanie. Samozrejme, stále hovoríme o eurofondových zákazkách, kde to také „jednoduché“ nie je, pretože dominujúcou témou je overenie hospodárnosti a s tým spojené vykonanie prieskumu trhu. Aké sankcie tak prichádzajú do úvahy, ak niekto uplatní výnimku neoprávnene, pričom malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou?

Eurofondové zákazky s nízkou hodnotou rozdeľujeme na zákazky nad 30 000 eur a zákazky do 30 000 eur. Zákazky nad 30 000 eur sú aj zverejňované na webovom sídle prijímateľa a informácia o zverejnení je publikovaná na webovom sídle www.partnerskadohoda.gov.sk. Ak teda niekto zadá zákazku v režime výnimky, overí hospodárnosť, ale v podstate malo ísť o zákazku s nízkou hodnotou nad 30 000 eur, musí znášať bremeno finančnej opravy vo výške 25% podľa typu porušenia č. 1 „Nedodržanie postupov zverejňovania zákazky“ z metodického pokynu CKO č. 5 k určeniu finančných opráv, pretože opomenul zverejniť výzvu na predkladanie ponúk, čím znemožnil predloženie ponuky od hospodárskeho subjektu, ktorý by reagoval na zverejnenú výzvu na predkladanie ponúk. Ak však malo ísť o zákazku do 30 000 eur, pri ktorej sa vyžaduje prie­skum trhu (oslovenie minimálne troch vybraných záujemcov alebo ich identifikovanie cez webové rozhranie) a rovnaký prieskum trhu zrealizoval prijímateľ aj v prípade nesprávneho zaradenia zákazky pod jednu z výnimiek podľa § 1 ods. 2 až 14 zákona o verejnom obstarávaní, mal by kontrolór na riadiacom orgáne identifikovať zistenie, avšak bez vplyvu na výsledok zadávania zákazky, nakoľko procesný postup vedúci k uzavretiu zmluvy/zadaniu objednávky bol identický.

Doplnenie k in-house zákazkám

Pre úspešné uplatnenie zadávania tzv. in-house zákazky, t.j. zákazky zadanej podriadenej organizácii, je potrebné kumulatívne splniť podmienky podľa § 1 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní:

  • a)verejný obstarávateľ vykonáva nad právnickou osobou kontrolu obdobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami,
  • b)viac ako 80% činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom,
  • c)v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu.

Zároveň prijímateľ (verejný obstarávateľ) môže zadať in-house zákazku právnickej osobe len na vykonávanie činností týkajúcich sa dodania tovaru, uskutočnenia stavebných prác alebo poskytnutia služieb, ktoré je právnická osoba oprávnená vykonávať (napr. na základe výpisu z obchodného registra). Do tohto momentu nejde o nič nové, keďže pravidlá vyplývajú priamo zo zákona o verejnom obstarávaní, resp. z metodického pokynu CKO č. 12. Doplnené bolo pravidlo, že právnická osoba, ktorej sa zadáva zákazka, nemusí priamo poskytovať predmet zákazky, ale môže na to využiť aj svojho zazmluvneného dodávateľa, ak je tento dodávateľ oprávnený tento predmet zákazky zrealizovať a bol úspešným uchádzačom zákazky, ktorá bola zadaná v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.

Jednoducho povedané, ak má podriadená organizácia vysúťaženého dodávateľa cez postup zadávania zákazky, ktorý nie je zaťažený zisteniami, je možné túto zmluvu využiť aj v prospech verejného obstarávateľa, ktorý túto podriadenú organizáciu kontroluje pre účely zadania in-house zákazky.

Zdroj: Odborný časopis Verejné obstarávanie – právo a prax 04/2020, Wolters Kluwer SR s. r. o.

Všetky práva vyhradené © 2020 GrantExpert.sk